Poľana ´93 , alebo ako nám v lete zima bola…

  Vonku leje. Vetrisko lomcuje ihličnanmi na sídlisku. Tu zazvoní telefón- volá mama, že volal im Borko, že musí do Blavy  a na Poľanu zajtra nepôjde. S povzdychom si uvedomím, že Boris je jediný čo dal vedieť či ide, alebo nie. Nevadí. S Čačinkou si balíme usárny, keď tu žieňa zahlási, že by nám stačil jeden spacák, ak vezmeme ten širší. Dobre…skúsiť môžme. Znovu prebaľujeme bágle až máme sbaleno. S nedôverou pozerám z okna na počasie, je otrasne chladno.

  Ráno sa na zastávke MHD stretneme s Ľubkou ,ktorá s a v mžiku otočila na opätku, lebo si doma zabudla bundu. Podarilo sa… sme všetci- my, Ľubka i bunda. Vystúpime na stanici z autobusu a Ľubke odpadol z batohu ešus a všetko čo bolo v ňom sa rozsypalo po chodníku.

Teraz zbierame drobnosti po zemi. Nakoniec sa vezieme do Detvy. Jasne, že som nevzal mapu, ale žienky sa ponúkli, že v Deve kúpia druhú. No asi nekúpia, ledva sú otvorené potraviny, ale zbalili nejakého dedka, ktorý ich odviezol na JRD , kde vyfasovali nejakú mapu Poľany. Nebola to síce turistická, ale lesné cesty na nej boli.

  Je strašne chladno. Pokračujeme peši smerom na Kostolné. Tu sme sa zložili a najedli. Ďalej pokračujeme po asfaltke hore na Kalamárku. Vedľa cesty odpočívajú mladí scouti. Aj my sme si obďaleč urobili pauzu. V studničke sme si chceli nabrať vodu, ale bola prázdna. Neostávalo nám nič iné, ako sa dostať ku studni pri jednej chate, kde sme onehdá vodu naberali. Vtedy v nej nebolo vedro… no teraz nebola ani šnúra…

  Ideme ďalej. Cez veľkú lúku na ktorej tráva dorastá výšky skoro až po pás sa brodíme do protiľahlej hory. Fúka silný, ľadový vietor, tráva nám celý čas bičuje stehná a stromy navôkol sa ohýbajú pod jeho náporom. V lese nás čaká ďalšie prekvapenie. Z lesnej cesty sa stal tankodrom po lesných mechanizmoch. Mokrá a kamenistá cesta sa strašne kĺže a hore kopcom sa skoro nedá ísť. Cez cestu sú popadané konáre a kopa kôry zo stromov po sťahovaní dreva do doliny. Nakoniec sme sa nejako vyšplhali na hrebeň a ide sa lepšie. Tu v lese je cesta posypaná ihličím. Spotení i vyfúkani sa dostávame ku chate na Poľane. Tešíme sa na teplý čaj, ale chata je v rekonštrukcii a je zatvorená. Skladáme sa teda pod chatou pri ohnisku.

  Dreva tu je habadej a tak oheň rýchlo horí a varíme si teplé jedlo. Teplá polievka s lunch meatom padla vhod. Večer som natiahol celtu a pripravili pelech na noc. ” Dobrý večer ” – ozvalo sa v šere a jeden dedko s vnúčikom si pri nás skladajú batohy z chrbáta. Pán robil roky sprievodcu v Čedoku a tak sa rozhodol na staré kolená poukazovať vnukovi svet. Postavil neďaleko nás horolezecký stan a nahádzal dnu spacáky. My sme sa tiež uložili do spacákov, lebo sme už mali plné zuby toho studeného vetriska. My s Čačinkou sme sa postupne vyzliekali, lebo sme sa hriali navzájom. Iba ruky čo som mal von zo spacáka mrzli. Ľubke sme dali na noc nejaké vrstvy navyše, lebo jej bolo chladno. Nejako sme prečkali noc… lebo okrem toho , že nám bolo teplo, sme si celkom i zavadzali v jednom spacáku 😀 . To dedko sa nevyspal moc. Celú noc sa šmýkal dolu kopcom, lebo stan nepostavil na rovine. Triasol sa od zimy a neveril nám, že my sme sa potili… veď v noci mrzlo.

  Čačinke nebolo dobre a tak sme sa dohodli, že dnes nikam na túru nepôjdeme. Iba Ľubka si odskočila sa prejsť na Zadnú Poľanu. Len čo sa ukázalo slniečko, tak sme si ľahli do trávy a absorbovali teplo z jeho lúčov. Keď sa Ľubka vrátila, doniesla kopu jahôdok a čučoriedok. Navarili sme kopu pudingu s ovocím a na večeru ryžu v mlieku. Ono ísť niekam s babami má svoje výhody 🙂 …

  Mini príbeh šošovice s párkom v konzerve.

    Mal som so sebou dve tieto dobroty. Jednu sme si urobili prvý večer na večeru. Párok bol skvelý, ale šošovica sa nedala jesť a tak sme ju vykydali pod neďaleký smrek… Na druhý deň podvečer k nám došiel mladý párik, že im došli zásoby a chata zatvorená. Jasne – veď to sa bežne stáva, že na horách sa niečo minie a doplniť to nejde… I spomenul som si na druhú konzervu, ktorú som už teda nemienil otvárať a podávam ju chalanovi. Keby ste videli tú radosť v ich očiach… dobré skutky majú niečo do seba a ja nemusím tú ťažkú konzervu viac vláčiť. Hneď sa dali do varenia a o chvíľu vidím dievku s ešusom, ako ide k smrečku pod ktorým odpočíva šošovica. Ale omyl, ak si myslíte, že tam kydala šošovici… nie- skončil tam párok! Obaja boli vegetariáni a tak urobili presný opak toho čo by som čakal. Za párkom som veru upustil i slzu v ten večer…

   Ďalšie ráno bola otrasná zima. Pri 2°C žienky robia raňajky a ja balím batohy. V tejto zime sme sa dohodli, že to nejdeme siliť a dnes ešte spravíme krátky výlet a pôjdeme domov. Zbalené batohy hodíme na lavičku do dreveného prístrešku a púšťame sa po zelenej dole k vodopádu. Na lúke pod asfaltkou kosci kosia trávu a ženy hrabľami ju rozhadzujú po lúke. Úzkym chodníkom pomedzi husté ihličnany sa dostávame k potoku popri ktorom prídeme až ku skalisku, cez ktoré voda prepadá dolu do rokliny. Chvíľu pozeráme na miznúcu vodu a potom zostupujeme kovovými rebríkmi dole. Toho roku nie je vody nejako veľa, ale i tak má vodopád svoje čaro. Po skalných stenách rastie svetlozelený lišajník, ktorý pekne kontrastuje s tmavozelenou farbou ihličnanov a šedosivými skalami.

  Pomaly sa vraciame naspäť k veciam. Na lúke ešte stretáme mladý párik od chaty a po rozlúčení pokračujeme každý svojou cestou. Poľanu opúšťame tou istou cestou, ktorou sme sem prišli. Už po zostupe pár výškových metrov sa citeľne oteplilo a keď sme došli na Kaľamárku, tak sme boli ako v trópoch. Teplé veci sme zas napakovali do batohov a bojujeme s asfaltkou do Detvy.

   Dole je veru iný svet… Dotrepali sme sa domov a tešili sa na teplý kúpeľ… ale … teplá voda netečie …

This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s