Zakliata Čabraď ´99

   Už druhý deň prší a stále neprestáva. Balím veci na víkend kdesi v prírode. Ľudia na autobusovej stanici akosi čudne po mne poškuľujú. Za chvíľu prišiel i Bacil s Majkou, Mišom a Peťom. Spoločne nasadáme na bus do Krupiny. Pohli sme sa a z okna autobusu sledujem potok Neresnica ,ako sa vylieva z koryta a zaplavuje domy a pivnice popri ceste. Berie so sebou polámané konáre i celé stromy. V Krupine len trocha mrholí a my hľadáme zastávku, odkial nám pôjde ďalší bus. Všade okolo nás vidíme zablatené cesty, vytrhaný asfalt a zaplavené domy.Tú skazu narobila Krupinica, ktorá ešte nie je celkom vo svojom koryte.

  Už sa zasa vezieme v autobuse a ten sa škriabe do kopcov. Popri zrúcanine v Bzovíku pokračujeme až do Čabradského Vrbovku, kde vystupujeme. Tu nás už čaká Krysa s Betkou. Ja a naše batohy sa vezieme so starostom obce autom. Ostatní idú peši. Autiak nadskakuje na hrboľatej ceste plnej výmoľov a mlák, kde tu cez ňu tečie prudký prúd vody a stená do potoka po pravej strane cesty. Zastali sme pri starom moste cez Litavicu. Po jednom prenášame batohy z auta do opravovanej budovy pod hradom. Most je samá diera a spráchnivelé drevo sa mrví ako po ňom prechádzame. Divoká riečka plná vody sa opiera do pilierov ťažko skúšaného mosta.

  Starosta odomkol dvere na budove a ja vynášam batohy po tmavom schodisku hore na povalu. Myslím na ostatných, akí budú mokrí kým sem prídu. Asi po hodinke sa vonku ozvali hlasy a kroky smerujúce po schodisku. Už je skoro osem hodín večer a tak si chystáme niečo pod zub a vybaľujeme spacáky. Mišo s Majkou ladia gitary a listujú v spevníkoch. Bacil zapáli sviečku , aby niečo videli. Driemem. Sem- tam sa prehodí nejaké to slovo, ale inak nám píli uši len Mišov spev.

  Ráno vstávame s ranným oparom. Kuchynku sme si zriadili v dolnej časti budovy. Varí sa čaj a dačo pod  zub. Plán na dnešný deň- ide sa na hrad! No ono sa to ľahko povie, ale cesty niet a tak si cestu kliesnime mačetou cez dvojmetrovú pŕhľavu a bodliaky. V lese  po ceste steká voda, ale kráča sa dobre. Vzduch je vlhký a chladný a všade rastú hríby. Zo stromov kvapká voda a hlasno dopadá do lístia na zemi. Došli sme k starému mostu cez priekopu pred bránou. Tento si tiež hodne pamätá. Staré, mokré drevo sa kĺže. Vošli sme na nádvorie Čabradského hradu. Všetko je zarastené krovím a tak na rad prišli zasa mačety. Tí vpredu presekávajú cestu a my ostatní tíško čakáme kým budeme môcť prejsť.

   Presekali sme sa až do veže. Poniektorí skúmajú podzemie starých pivníc a ja sa vyvalím do trávy a sledujem , ako sa spoza oblakov derie slniečko. Asi po troch hodinách sa panstvu zunovalo na hrade strašiť a zišli sme teda do údolia sa naobedovať. Majka krája cibuľu a Betka zasa hríbiky čo sme cestou cez starý cintorín nazbierali. Chlapci zatiaľ varia ryžu. Spoluprácou vzniklo hríbové rizoto. Po jedle nám vysmädlo a preto ideme na vodu. S prázdnymi nádobami pokračujeme proti prúdu rieky až k prameňu. Po oboch stranách prameňa tečie rieka. Na ten ostrov s pitnou vodou sa musíme prebrodiť. Peťo sa podujal na túto cestu a už brodí tečúcu vodu. Fľašky naplnené pitnou vodou nám po jednom prehadzoval na breh.

   Od včera už neprší. Oteplilo sa. No voda z kopcov sa valí po úbočiach a zaplavuje cesty. Všade komáre, ktoré nepríjemne dotierajú. Peťo doniesol fľašku vína, ktorá sa teraz chladí v starej studni uviazaná na šnúrke. My máme v pláne preskúmať i severnú stranu údolia, aby sme videli hrad i z druhej strany. Ak som do teraz nebol mokrý, tak už som. Vegetácia na nás kropí vodu, na zemi tečie voda. Po lesných cestách sa dostávame na strmú stráň porastenú trávou. Ponad kríky hľadíme na zrúcaninu hradu . Všade dookola v tráve vidíme i cítime trus danielej zveri.

  Z doliny sa ozvali hlasy ľudí. ” Vypijú nám víno ! ” zvolal som a pelášime rýchlo naspäť k základni . Prišli sme včas … už tí darebáci fľašku vyťahujú zo studne. Len tak- tak sme to stihli. Dosť sme ich zaskočili, ale keď videli mačety a našu číselnú prevahu tak nám našu fľašu vydali dobrovoľne a utekajú hore kopcom na hrad.

   Zapálime oheň, dojedáme zvyšky obeda a otvárame zachránený vínny mok. Tma, gitara a oheň čo by i horieť chcel, keby všetko drevo mokrô nebolo. Ale po pol hodinke snahy už plamene šľahajú z kameňmi obloženého ohniska. Nejako sme do noci po jednom poodpadávali až ma ráno , keď som oko otvoril Majka vláranom ponúkla. Ako som do toho suchára zahryzol , tak sa všetci hneď zobudili 😀 Balíme … Ešte prelezieme starý kostol neďaleko a už batohy na chrbáty nahadzujeme a vydávame sa na spiatočnú cestu po starej ceste.

   Po nekonečnej lúke sme sa pred dedinou močovkou brodili a pred kravami utekali, ale už sme doma v suchu . Botasky sa mi teraz budú isto i tri dni sušiť …

This entry was posted in Tramping, Uncategorized. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s