Prvý Zvolenský zraz Bushcraft-portálu.sk

   Prší už dva týždne. Človek je len zavretý doma a sedí pri PC čumiac do sveta. Sem-tam sa na oblohe ukáže slnko, ale je  to vždy len na pár minút a znova voda padá k zemi. Na Slovenskom Bushcraft-portáli všetci ochkajú, ako by išli niekam von a tak zorganizujem víkendovku v lesoch nad Zvolenom. To bolo výhovoriek na počasie! 😀 Ale tak našťastie sa dvaja odolní proti rozpusteniu predsa len našli.

   Guru Slovenského bushcraftu SKW a ešte Juraj1974 ( používam užívateľské nicky z fóra ) , ktorí sa ako správni zálesáci vody nezľakli. Juro má dôjsť autom a Maťo ( SKW ) raňajším vlakom na nákladnú stanicu. Jurovi som vysvetlil na ktorej križovatke odbočiť, aby ma našiel a po Maťa pôjdem ja autom. Dohoda bola a deň D mohol prísť! Ale 😀 … Juro nechodí a ja už musím ísť k tomu vlaku. Sadám do žltého sršňa ( auto ) a rúbem na stanicu. Ako míňam veľkú križovatku, oproti mne sa rúti tmavý Ford a v ňom Juro! Uberiem plyn, aby som si bol istý, že na tejto križovatke neodbočí … odbočil! Vedel som, že ho budem potom musieť pol dňa hľadať a tak som otočil sršňa na ceste o 180° a pridal plyn. Dobehol som ho … blikám … mávam … kričím ” stoj ty blázon! ” … nie. Juro pridal plyn a snažil sa na Forde uniknúť atakujúcemu Favoritu ! Našťastie zle zahol… teda dobre, lebo odbočil do slepej ulice. 😀 Vystúpil, napol svaly ako keď sa nafúkne jedna morská ryba na obranu a postavil sa agresorovi. Ja som vystúpil z auta a len som rozhodil rukami. Spoznal ma. Nemusel som ho biť! 😀 Tak sme po toho Maťa šli spolu. SKW vystúpil z vlaku s vážnou tvárou. Asi už vedel o dráme, čo sa pred chvíľou odohrala…

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

  V noci riadne lialo, ale ráno už bolo po daždi. Všade mokro, ale na oblohe sa ukazuje slniečko. Lapáme po dychu pod ťažkými batohmi, ako sa štveráme na hrebeň Zálužnej. Zem je nasiaknutá vodou, ktorá v prúdoch steká dole do doliny. Už nám je i teplo a tak redukujeme naobliekané vrstvy oblečenia až po tričko s krátkym rukávom. Ešte sme neboli na hrebeni, keď sa horou ozval výstrel. O chvíľu ďaľší. To je čo? – čudujeme sa. Asi sa nejaké decká s petardami zabávajú- usúdili sme a vyšli sme na hrebeň. Tam starý hubár odpaľoval petardy a ešte popri tom i pískal. keď nás uvidel tak s tým prestal. ” To kvôli diviakom! “- vraví pán. ” A vy sa nebojíte ísť spať do lesa? Veď je ich tu plná hora! – čuduje sa našim batohom. Odchádzame. Na perách ľahký úsmev , ako sme mládeži ublížili, keď sme ten nerozum pripísali im … Za chvíľu už petardy prestali. Buď dedkovi došli, alebo ho diviaky zožrali!

  Kráčame mokrým lesom. Návleky na lýtkach odvádzajú skvelú prácu, lebo tráva cez ktorú podchvíľa kráčame je poriadne mokrá. Kopírujeme hrebeň po úzkom chodníku a my sa potichu rozprávame. O kadečom. Hlavne o sebe, lebo sa vidíme prvý krát naživo. Je to iné, ako si písať cez chat s anonymnou osobou. Títo ľudia sú skutoční. Onedlho sa opar v lese rozplynul a les zaliali slnečné lúče. Na popadaných kmeňoch stromov rastú Hlivy ustricové, z ktorých si trocha nazbierame. Celkovo nám Maťo pomenúva všetky rastliny okolo a vysvetľuje čo je na čo dobré a iné zaujímavosti.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

  Minuli sme ” žabacie pleso ” ako nazývam mláku, kde sa bahnia diviaky. Teraz je plná vody. So záujmom čítame stopy zveriny otlačenej v blate okolo mláky. Na stromoch rastú veľké drevokazné huby Práchnovce kopytovité, skvelý materiál na výrobu práchna na zachytenie iskier z kresadla. Vyšli sme z lesa a stúpame do kopca cez vysokú trávu. Tu už nám návleky veľmi nepomohli. tráva siaha až po rozkrok a tak bavlnené nohavice nasiakajú vodou. Maťo nazbiera trocha bylín na čaj. Na stráni rastú i maliny a lesné jahôdky. Občerstvenie nezaškodí. Je krásny horúci deň.

  Schádzame z hrebeňa prudkým svahom po okraji starej hory. Ukazujem chalanom obrovský nádor na buku, ktorý som tu objavil nedávno, keď som sa tu túlal a sediac na pníku pozoroval rodinku líšok, ktoré šli okolo mňa a ani si ma nevšimli. Pomaly nám došla voda, ktorú sme mali so sebou, ale našťastie sme našli malú vyvieračku zo zeme a doplnili sme jej zásoby do doby, kým prídeme k prameňu. Už sme na lesnej ceste a smerujeme k Mločej Mláke. Na kopci nad prameňom sa skladáme a ideme naplniť všetky nádoby vodou. Prišlo na rad vyčistenie táboriska. Zem je mokrá a tak si robím vyvýšené lôžko z popadaných mladých stromov.

   Juro si naťahuje hamaku medzi dva stromy a Maťo si napol celtu medzi nás, čím sme utvorili táborisko do písmena U. Medzi celtami sa urobilo ohnisko. SKW si spacák nebral, iba vlnenú deku. Spomenul som si pri tom pohľade na jeho vybavenie na moje mladé roky, keď som chodil iba s dekou zrolovanou do šúľka a stiahnutú šnúrkami.

  Maťo s Jurom nachystali drevo, vykresali oheň a teraz už v čajníku voda bubľoce. Zalievame čaj a chystáme ražne. Taký kurací špíz pečený na ohni vám je dobrá vec! Zamračilo sa. Hm … Juro teda napol svoju obrovskú plachtu až nad oheň. Keď začali z oblohy padať prvé kvapky vody, my už sme sediac v suchu mali za sebou prvý chod a teraz sa snažím vydolovať Hlivu z malej PET fľašky, kam, som ju po nazbieraní napchal 😀 . Na vrchnáku od ešusu som osmažil slaninku a pridal okorenenú hlivu. Voňal celý les. Málo sme jej nazbierali !

   Juro vzal čajník a už varí lakocinku,  akú sme vraj ešte nepili. Tak sme si s Maťom tíško sadli a sledovali majstra “lakocinku”, ako sa pustil do práce. Zmiešal rum, maslo a džús. No čo vám poviem … netvárili sme sa pri koštovaní nejako dobre, lebo Juro na nás vyhŕkol: ” Čo?! Nechutí vám?!  a Maťo rýchlo z batohu hajzelpapier berie a uteká hľadať nejaký krík 😀 . Ale musím povedať, že si nás hneď udobroval v alobale pečeným plesnivým syrom a to vám bolo niečo! K tomu olivy z mojich zásob a bola hostina! Prestalo pršať.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

  Doniesol som k ohňu môj osikový set na bowdrill a šli sme trénovať. Ale asi navlhol či čo, bo ani SKW s ním nehol. Ale aspoň sme sa zahriali, obed strávili a čas zabili 😀 . Bowdrill set z osiky sme priložili na oheň, nech nám nevyhasne. Prišiel večer. Nanosili sme palivo bližšie k ohňu, aby sme po tme nemuseli lesom blúdiť a usadili sme sa pri malom ohníku dojedajúc všetko jedlo čo sa dalo. Juro zas varí skvelý bylinkový čaj.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

  V lese je ticho. Iba kvapkajúca voda po nedávnom daždi klepoce na celty a lístie na zemi. SKW z plechovice od piva, ktorú našiel dolu pri prameni vyrezal zálesácky svietnik a vložili sme doň moju sviečku. Ako náš oheň pohasínal, svietnik ešte  stále príjemne osvetľuje tábor. Začalo sa nám driemať a tak sa berieme do pelechov. Oheň už len tlie a sviečku uhasil veľký komár, čo sa svetlom nalákať nechal a ráno sme ho v tom vosku našli.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

   V noci Juro použil- ako to Maťo trefne nazval ” aktívnu obranu proti divej zveri ” – ( chrápal 😀 ) aplikovanú po celú noc. Ráno sme si ešte opiekli slaninku a upratali táborisko. Odchádzame. Ja už teraz viem, že toto sú ľudia s ktorými ešte určite pôjdem von !

P.S. Použil som fotky aj od SKW …

https://skwbushcraft.wordpress.com/2011/08/03/dvojdnovka-zvolen-23-24-jul-2011/

This entry was posted in Bushcraft. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s