Je tu jeseň. Ešte je celkom teplo a stromy sa len začínajú sfarbovať do jesenného šatu. Dostal som pozvánku od Maťa ( SKW) na víkend do Slovenského Rudohoria. Aspoň bude príležitosť vyskúšať novú celtu, ktorú som ušil Kokimu. Okrem mňa a Kokiho, dostali zvadlo i Juraj, Peťo, Rolo a Miško zo slovenského Bushcraft-portálu.
Čakám doma na Koka, ktorý ma berie autom na miesto zrazu. Nakladáme veci do jeho zeleného Lupa a vyrážame do Myslín. Je piatok a všade dopravná špička a tak v kolóne áut a pomaly posúvame vpred. Odbáčame na Hriňovú a pokračujeme na Látky. Starý Volkswagen sa šplhá serpentínami do hlbokých ihličnatých lesov Slovenského Rudohoria.
Cesta do Málinca je strašne rozbitá a popri ceste pilčíci vypiľujú polámané stromy. Na úzkej ceste nás dobehlo veľké auto. Odbočili sme však do Myslín, ale auto stále za nami. Tak sme na príhodnom mieste uhli, aby mohlo prejsť, keď tu pozerám, ako sa z jeho okna na mňa škerí Jurko. Nuž tak sme teda pokope. Maťko nás už čaká na chate, pri ktorej necháme autá a hostí nás čerstvým šípkovým čajom.
S batohmi na pleciach kráčame po lesnej ceste z ktorej za chvíľku odbočujeme úzkym chodníkom do bukovej hory. Stúpame. Celá hora je posiata hríbami. Strapačky, plávky, kuriatka na nás vykukujú spod lístia na každom kroku. Chodník sa niekam podel a my na malej skalnej plošinke skladáme batohy na zem a oddychujeme. Je teplo. Okolo pol piatej sa zas pohneme ďalej, strmím svahom hore kopcom až na lesnú cestu zrytú od diviakov.
Asi o pol hodinku sa už skladáme na našom starom táborisku, kde nás raz v noci medveď navštíviti ráčil. Začali sa prípravy na večer. Treba vyčistiť miesto nocľahu od napadaných bukvíc a postaviť prístrešky. Peťo založil oheň a Jurko pre všetkých pečie na večeru klobásky. Od Maťa som dostal nový knôt do petrolejovej lampy a teraz ho do nej zakladám. Posadali sme si k ohňu k pripravenej večeri a rozprúdila sa debata. Z diaľky sa ozval prvý jeleň.
Do korún stromov sa oprel slabý vetrík a z doliny počuť neúnavný hukot Chocholnej, ktorá sa vlieva kdesi v doline do priehrady Málinec. „ UJÍÍÍÍÍ „ – zajačal Kuvik lesom a hneď sme si spomenuli, ako nám kedysi nadával na akcii v Slielnickej doline. Peťo vytiahol z batohu novo ušitý anorak z Hudson´s Bay deky a šomre, že je až moc teplý. Jurko sa širokým úsmevom a s klobáskou v ruke snaží uhýbať dotieravému dymu z ohňa, ale nie je mu to nič platné, lebo dym sa krúti raz sem a potom tam.
Peťo postavil na oheň svoj „ reaktor „ a varí v ňom vodu na kávu. Ozval sa ďalší jeleň, ale tentokrát z opačnej strany doliny. Sedíme okolo ohňa a preberáme nejaké dôležité témy. Napríklad Peťove filozofické úvahy o neolite, ktoré sú úplne mimo môjho chápania 😀 . Nasledovala ďalšia téma o jednoduchosti založenia eseróčky v Británii. Takú ozajstnú, so skratkou „ ltd „ ,ktorú vo svete všetci uznávajú. „ UÍÍÍÍ „ – ozval sa zasa kuvik, naša najmenšia sovička a na našich tvárach vyvolala úsmev. Na tmavej nočnej oblohe hviezd niet, asi budú mračná. Je celkom teplo, ale i tak si radšej obliekam sveter.
Koki poprial dobrú noc a i Maťo zalieza, lebo ráno musí zbehnúť do doliny po ďalších dvoch kamarátov, ktorí prídu až zajtra. Ja prihadzujem do ohňa ďalšie polienko a Jurko zas opeká klobásky, ktorých vôňa sa šíri lesom. Som zvedavý, čo na to povedia medvede, lebo ak doteraz hlad nemali, tak ho už isto dostali! „ PRÁÁÁSK!- ozval sa výstrel z doliny. Všade sa pytliači. Po zotmení sa nestrieľa! Iba v období okolo splnu mesiaca sa smie asi hodinku po zotmení a hodinku pred brieždením. Ale čo už my s tým narobíme. Kým nám guľky kolo hláv nelietajú … Oheň pomaly dohára a tak sa i zvyšok partie vytratil pod svoje celty. Spod celty počúvam, ako si na lúkach jelene krásne kontrujú. Ich hlasy sa odrážajú od protiľahlých svahov úbočia. Do toho si zase ide kuvik tú svoju nekonečnú „ UÍÍÍ ,UÍÍÍ „ . Zaspávam.
V noci je teplo. Spacák do pol pása rozpisovaný a aj tak mi je teplo. Jelene sú čím ďalej bližšie a bližšie. Ráno, tesne pred brieždením už ručia na lúke neďaleko nás. Zatiaľ nejdú do súboja, iba sa oťukávajú ručaním. Skoro všetci ležia s napnutými ušami a počúvajú. Ešte je tma. Zadriemal som, ale keď sa vtáci zobudili a začali štebotať, prebral som sa. Juro už prikladá na oheň a je čas na rannú kávu. Maťo odišiel po kamarátov.
Z dlhej chvíle som sa začal potulovať po okolí, keď som našiel nejaký hríb tak som ho vzal. Týmto počinom sa mi za chvíľu vedľa celty nahromadila pekná kôpka. Peťo s Kokim si krátia dlhú chvíľu strieľaním zo vzduchovky. Čakanie na zvyšok parte je nekonečné, preto som sa rozhodol, že im pôjdem naproti. Zišiel som z kopca a križovatku lesných ciest a tam som počkal. Nevedel som totižto odkiaľ prídu. Tu sa lesom nesie vrava a spoza zákruty sa vynorí Miškova usmievavá tvár. Rolo šiel posledný, aby to istil zozadu, keby náhodou sa na nich vyrútil medveď 😀 . Na chvíľu sa skladajú na vydýchanie sa, až nakoniec sa už štveráme do kopčiska smerom k táborisku.
Rolo si napol hamaku neďaleko Jura a Miško vytiahol z batohu kus bravčoviny a začal smažiť rezne na panvici. Každému sa ušiel chutný kúsok mäska. Uvarila sa káva pre všetkých a teraz s hrnčekmi v rukám polihujeme pri ohni a debatíme. Na počudovanie i Juro vytiahol veľký kus mäsa z batohu a teraz špekulujeme, že čo s ním. Rozhodlo sa, že mäsko pripravíme na dva spôsoby. Rozdelilo sa teda na dve polovice Jedna sa zabalila do brezovej kôry a druhú zabalili chalani do listov a obalili blatom. Následne sa balíky zahrabali do pahreby. Následne sa väčšina osadenstva vybrala na túlačky okolím a zvyšok sa venoval leňošeniu popri dohliadaní na pečúce sa mäso. Asi po hodinke sme ho vybrali z pahreby a zas rozložili oheň.
Vzal som fľaše na vodu a šiel doplniť zásobu vody k neďalekému prameňu. Zišiel som lesnou cestou z kopca a na križovatke odbočil v ľavo. Cesta ma priviedla až k zdroju vody. Chvíľu trvalo, kým som naplnil všetky fľaše, lebo prameň je slabší, ale hlavne, že tečie. Nazad som si to už strihol krížom cez stráň a vynoril som sa z húštiny asi 20m od tábora. Netrvalo dlho a i zvyšok partie sa vrátil z potuliek. Odbalili sme mäso a nakrájali. „ Chcelo by to soľ „ – vravím si a už vyťahujem vrecúško so soľou. V každom prípade sa experiment podaril a jedlo je výborné, hoci tá časť mäska čo bola v brezovej kôre mala takú zvláštnu drevitú chuť. Ani sme sa nenazdali a bol večer.
Dnes ale všetci po tom výlete nejako skoro zaliezli spať. Jelene mlčia. Iba kuvik si nôti svoje ťahavé „ UÍÍÍÍ „ .
Táto noc bola teplejšia ako minulá ja vstávam ráno ako prvý. Kým som si stihol uvariť kávu pridal sa ku mne i Miško. Zvyšok tíško spí. No na praskanie dreva v ohni a vôňu pripravovaných dobrôt na raňajky sa prebrali i ostatní. Museli sa dojesť všetky zásoby čo nám ostali. Nebudeme ich predsa nosiť zasa domov! Počkali sme, kým oheň dohorí a ohnisko sme poriadne zaliali vodou. Kráčame s batohmi dolu kopcom do údolia, ale inou cestou ako sme sem prišli. Slnko je už vysoko na oblohe, ale pod stromami je príjemný chládok. Dole pri autách sa lúčim s kamarátmi a každý odchádza svojou cestou k domovu.
T.O. Tapa Boys 